Časť 2: Compliance nie je papier: Čo compliance nie je – a kde sa stráca jeho hodnota

V roku 2017 som napísala, že compliance oddelenie má istú paralelu s Oddelením záhad z Harryho Pottera. Záhadné, nepochopené, technicky existujúce (niekedy) — ale nie vždy jasné, čo tam vlastne kto robí. Dokonca som k tomu vtedy nakreslila aj organizačnú schému 😊 – bez AI(!).

O osem rokov neskôr môžem povedať: situácia sa zmenila. Ale nie vždy k lepšiemu.

Dnes compliance oddelenie väčšinou existuje. Má meno, vizitku, niekedy aj rozpočet a miesto v organizačnej štruktúre. Regulačný tlak narástol, sankcie sú vyššie, a firmy si čoraz viac uvedomujú, že compliance už prosto ignorovať nejde.

A napriek tomu jeho obsah zostáva prekvapivo podobný tomu, čom som videla predtým – vrstva dokumentov, ktorú treba mať. Niečo, čo sa aktivuje pri audite. Niečo, o čom nechceme počuť, kým nemusíme. A práve toto nepresné chápanie je drahé. Len to nie je vždy hneď vidieť  – a keď to vidieť začne, náklady na riešenie sú už podstatne iné ako náklady na prevenciu. A nie vždy si to uvedomujeme.

Čo si väčšina manažérov myslí, že compliance je

Paragrafy. Smernice. Reporty regulátorom. Školenia, ktoré treba odškrtnúť a prežiť. Compliance officer, ktorý chodí na porady a hovorí, čo sa nemôže.

Toto nie je compliance. Toto sú nástroje compliance. A rozdiel medzi nástrojom a skutočnosťou je presne tam, kde, prečo a ako vznikajú incidenty. Kladivo v ruke tesára nestavia dom – to isté platí pre smernicu v systéme, ktorú nikto neotvoril.

Compliance nie je alibi

Toto je jeden z najzávažnejších problémov, ktoré v praxi vidím opakovane. Firma má rozsiahlu smernicu o Whistleblowingu. Vypracovanú, formálne bezchybnú, archivovanú v systéme. Bola predstavená na porade, odoslaná emailom, možno aj odškrtnutá v e-learningu, možno aj existuje nejaký ten  „speak up“ modul .... A napriek tomu ju niekto nečítal, keď bolo treba. Niekto si to neuvedomil. Niekto na to zabudol. A teda, keď príde konkrétny prípad, ktorý by mala pokrývať, rozhodnutie sa prijme rovnako, ako keby smernica neexistovala.

Toto nie je compliance. Toto je „papier“. A papier nechráni.

Alibi compliance je nebezpečné nie preto, že nič nerobí. Je nebezpečné preto, že vytvára falošný pocit bezpečia. Vedenie si myslí, že firma je „chránená“. Regulátor alebo súd si však myslí niečo iné – a posudzuje nie to, čo firma má napísaná, ale to, ako skutočne fungovala v momente, keď to bolo dôležité.

Kde compliance skutočne žije – a kde ho manažéri nevidia

Compliance žije oveľa bližšie, než si väčšina manažérov pripúšťa. A v oblastiach, kde ho málokto hľadá.

• V ľuďoch – v tom, koho najímate, zamestnávate a ako ten človek odchádza. Čo si zoberie so sebou, nielen z kancelárie. Zákaz konkurencie, ktorý nikto nevymáha, nie je HR problém. Je to compliance riziko s priamym dopadom na obchodné výsledky. Onboarding, po ktorom nový zamestnanec nevie, čo smie a čo nie, nie le len procesný nedostatok – je to otvorená brána. 

• V reputácii – na sociálnej sieti zamestnanca, ktorý si myslí, že jeho súkromný názor sa firmy netýka. V referencii, ktorú dá odchádzajúci kolega – a ktorú ste nikdy nečítali. Firma reálne platí za reputačný dopad konania svojich ľudí oveľa viac, než si väčšina manažérov uvedomuje, a reputačné škody sa dnes šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

• V tretích stranách – vo vašom dodávateľovi, partnerovi, agentovi. Regulátor sa nepýta, kto to bol technicky. Pýta sa, kto to mal vedieť a kto za to zodpovedá. Odpoveď je väčšinou – firma a jej manažment.

• V rozhodovaní pod tlakom – keď deadline horí, keď klient tlačí, keď čísla nevychádzajú. Práve vtedy sa ukáže, aká je skutočná kultúra firmy. Nie v smernici. V rozhodnutí. V týchto momentoch vznikajú compliance incidenty – nie z neznalosti pravidiel (no ... niekedy aj to), ale z vedomého alebo podvedomého obchádzania pod tlakom očakávaných výsledkov.

Compliance žije v kultúre. A kultúru nevytvára compliance officer. Vytvára sa rozhodnutiami, konaním a najmä nekonaním (z rôznych dôvodov) – každý deň, väčšinou bez toho, aby si to niekto uvedomil.

Compliance officer je navigátor. Manažér je šofér.

Compliance officer vie pomenovať riziko. Vie nastaviť systém. Vie upozorniť a odporučiť. Ale nemôže byť pri každom rozhodnutí. Nemôže zmeniť to, čo považujete za prijateľné. A nemôže nahradiť kultúru, ktorú každý deň vytvárate svojím správaním, svojimi reakciami na tlak, tým čo tolerujete a čo nie.

Nehoda sa nestane preto, že navigátor zle popísal cestu. Stane sa preto, že šofér sa rozhodol ísť inou cestou.

Dáta to potvrdzujú. Podľa ECI Global Business Ethics Survey 2023 až 28% zamestnancov cíti tlak kompromitovať pracovné štandardy alebo zákon – a z tých, čo tento tlak cítia, 84% zároveň priamo pozoruje pochybenie. LRN vo svojom reporte z roku 2024 zaznamenal historicky najväčší rozdiel medzi lídrami a stredným manažmentom v tom, kto sa pri ťažkých rozhodnutiach opiera o hodnoty firmy – 37 percentuálnych bodov! Práve tí manažéri rozhodujú každý deň. Nie top manažment.

Jeden praktický posun v myslení

Namiesto otázky „spĺňame požiadavky?“ skúste:

Nie pred regulátorom. Pred klientmi. Pred zamestnancami. Pred vašou rodinou.

Toto nie je mäkká otázka. Je to jeden z najpraktickejších compliance testov, ktoré existujú. A nevyžaduje ani jednu smernicu, systém ani externého poradcu. Vyžaduje len ochotu zastaviť sa v momente rozhodnutia a pýtať sa – nie čo je povolené, ale čo je správne. A Ak sa tieto dve odpovedi líšia, je to pre Vás signál, ktorý stojí za pozornosť.

Na záver číslo, ktoré stojí za zamyslenie:

Viac ako 20 rokov praxe ma naučilo jedno: norma je len začiatok. V compliance je to rovnaké. 

S pozdravom z gauča, Lucie Schweizer 🛋️